Je začiatok mája a všetko okolo vody žije v plnom prúde . Kapry sa na mnohých miestach krásne vyhrievajú a tak nie je vôbec ťažké je nájsť . Svoju prítomnosť prezrádzajú pohybom okolo brehov , občas nejaký zájde k rákosie , či prechádza leknínovým poľom a berie so sebou jeho listy . O kapry však tentoraz nejde , hľadám jeho blízkeho príbuzného - amura bieleho . Z vysokého brehu vidím skupinku asi na stredu jazera , leč tí sú veľmi ďaleko a ich lov by nebol príliš produktívny , hľadám samotára okolo brehu , kŕmiacej sa jedinca , ktorí by svoju prítomnosť prezradili pohybom . Ticho prechádzam revír v tesnej blízkosti brehu . Poznám presne profil dna a mám vytipované oblasti , ktoré by mohli byť produktívny . V zadnej časti jazera je kľud a pri prechode okolo veľkého poľa rákosie sa zastavujem , ani tu nie sú ? Chvíľu čakám a už chcem pokračovať ďalej , keď v tom ma upútava charakteristický zvuk trhnutie a chvíľu na to už vidím na hladine vlnky . Sú tu ! So zatajeným dychom nehybne sledujem , ako pár menších jedincov okolo 60 cm jazdí tesne za rákosím a snaží sa strhnúť listy dotýkajúci sa vody . Plytčina tu však nie je veľká a dno rýchlo klesá do hĺbky . Prechádzam ďalej s tým , že jedno miesto už mám , aj keď nie je síce nijako optimálna , ale ryby tam sú . Našľapuje ako mačka , idem pomaly , ale napriek tomu ďalšie amur nenachádzam .

Na výbežku zdravím staručkého rybárov a dávam sa s ním do reči . Keď sa ho po chvíľke nenápadne pýtam aj na amur , len pokývne hlavou a ukazuje na zadnú časť jazera . Jasne , že tu sú , tamto a pokračuje príbehom o obrím amur . S nadšením počúvam a hovorím si , kiež by len polovica z toho bola pravda . Na záver dodáva , že títo starí profesori sa len tak na prút prehovoriť nechcú nechať a zdolať už vôbec nie . V rohu jazera je pás rákosie a za ním lekná , k vode sa však nejde dostať , vodná hladina jazera je vyššie než obvykle a jediné možné miesto u lekien je celé zatopené . " Úloha " je však splnený a breh mám zmapovaný na ďalší lov . Po návrate domov potom len vyčkávam na správu od strýka , kedy u nich začne zrieť tohtoročné prvé ovocie - čerešne

V polovici júna prichádza konečne očakávaná pozitívna SMS - čerešne už zrejú a je ich veľa, kedy prídeš ? Hneď beriem kalendár a premýšľam nad možným termínom , leč čas ma tlačí , čerešne nevydrží večne zrelé a tiež v prípadne že prezrejú , sú mäkké - málo drží na háčiku a ľahko ich strhnú aj pleskáče či kapry , ktorí o prezreté sladké sústo majú tiež náhle záujem . Rád by som však amura , táto ryba ma fascinuje . Jej lov je akčná a nevyspytateľný , boj s veľkým Amure na malú vzdialenosť , navyše okolo prekážok je neuveriteľne adrenalínovým zážitkom . Ihneď teda strýkovi posielam inštrukcie koľko , čoho a hlavne kde kŕmiť . Miesta boli v hre dve , ktorá som si vytipoval v máji , rozhodujem sa pre lekná , predsa len je tam rozsiahlejšie plytčina a pri love v noci tak nie je nutné byť príliš presný a navyše prístup k vode je veľa obmedzený . Sťažené podmienky lovu mi nevadí , ba naopak . Strýkovho odpoveď je bohužiaľ veľa negatívne - vody je moc a nedá sa dostať k brehu , nechceš radšej zakŕmiť iné miesto ? Chvíľu zvažujem klady i zápory , nakoniec však aj napriek tomu volím lekná - radšej budem na lepšom mieste celý víkend v gumákoch , než na horšom síce v suchu , ale bez záberu .

V utorok padá do vody prvý veľký vedro čerešní , naširoko mi bratranec kŕmi pás okolo lekien , večer prichádza SMS o " splnenie úlohy " a informácií na jazere . Následné tri dni prebiehajú v rovnakom scenári , pričom pri vode nikdy pri kŕmení nikto nebol - revír je veľa prochytávaná voda a tak som rád , že doteraz uniká kŕmenie z pozornosti iných . S blížiacim sa termínom sa stupňuje nadšenie aj balenie , na poslednú chvíľu dovybavuji náčinie novými silony , háčiky a po krátkom zvážení aj prúty . V piatok s " plnou poľnou " idem do práce - nechcem sa zbytočne zdržovať a tak hneď po práci vyrážam na vlak . Tristo kilometrov dlhá cesta ubieha rýchlo a premýšľam nad poslednými maličkosťami . Z vecí som si však vzal len minimum , žiadne ležadlo , žiadne brolly tentoraz nebude treba . K strýkovi prichádzam okolo desiatej večer a hneď sa pýtam po hostovačce a prípadne čerešniach . Hosťoval máš vybavenú , ale čerešne už sme dnes vyhádzali - zajtra si nazbieraš čerstvé . Hm, lenže ja by som rád k vode ešte dnes . Na záhrade v rýchlosti trhám vrecúško srdcovky a už mažem k vode . Je tma ako vo vreci . Nevidím ani na meter , z jednej strany les , z druhej rákosia . Za stromom rozsvicuji petrolejku ( predpisy určujú povinnosť mať osvetlené miesto lovu ) a v rýchlosti blesku rozrábame náčinia . Snažím sa svietiť minimálne , predsa len chytám asi sedem metrov od brehu a tak sa všetko snažím nachystať s minimálnym pohybom a ruchom na brehu . Konečne nedočkavo nahadzuje oba prúty a čakám rýchlu akciu , pretože miestu verím a veľmi sa mi páči , je naozaj luxusný a navyše předkrmené . Minúty plynú , ale swingery sa ani nepohnú , premýšľam , čo je zle , miesto - kŕmenie - oboje ? Kloudného zábere nie a nie dostať . Jedno pípnutie sprevádzané svitom pamäťové diódy z hlásiča a následné ticho - to je všetko . Snáď po desiatom pípnutie a následnom tichu mi začína dochádzať , v čom je háčik . S svitaním všetko balím a mažem späť k strýkovi . " Tak čo , zachytals ? " Prehodíte len kyslé : " Nie . " A hneď sa pýtam , čím miesto předkrmili . " No čerešňami od babičky , každý deň kýbel - ako si hovoril . " Ouvej , tak a sme doma ... hneď mažem k babičke a zbieram vedro čerešní , ktorý vzápätí celý hádže do vody - už však nekŕmim plošne , ale len miesto pred sebou , kde chytám .

Dopoludnia trávim v kruhu rodiny a navečer sa opäť vraciam k jazeru , tentoraz mám však so sebou aj kýbel čerešní od babičky . V rýchlosti všetko opäť rozrábame , kŕmim a nahadzuje . Prvý poťah prichádza so zotmením , ale ryba nástrahu nedoberá . Opäť dokrmujem a nehybne čakám na odozvu . Celé jazero už pohltila tma - o to viac miesto v rákosí na kraji lesa . Plamienok v petrolejce ticho plápolá , len občas zasyčí , to keď sa zvedavý komár viac priblíži . Sledujem hodinky , čas ukazuje 23:03 a mne len prebleskne hlavou , že takto som si teda akčná lov nepredstavoval . Prvú noc by som pochopil , nemal som správnu nástrahu , ale čo je zle teraz ? Premýšľam , ale k odpovedi sa už nedostávam , veci zrazu berú rýchly spád . Do očí mi svieti červená dióda , swinger sa lepia k prútu a ten len poskočí vo vidličkách - sekám . V prvom momente ako by som zavadil niečo ťažkého a priťahoval to , okamžite sa ryba objavuje na hladine a voda exploduje , veľký závar a sila protivníka mi pomáha zdvihnúť sa zo zeme . Prút je v okamihu v neskutočnom oblúku a ticho prerezáva preklzovanie brzdy navijaka , super ! V rýchlosti sa soukám do gumákov a idem na kraj brehu , kde mám viac priestoru k boju so svojím súperom . Doťahuje brzdu , vľavo je leknínové pole , vpravo ker - nie je možné rybu zbytočne púšťať , na druhú stranu čím viac tlačím na amura , tým viac bojuje a voda opäť vrie . Asi sedmikilovou rybu rýchlo navádzate do podberáku . Je dobojované , tak skutočne tu sú. Hneď po vyháčkovaniu rybu púšťam , predsa len je to menší kus a navyše sa mi statív nechce vyťahovať . Rýchlo dokrmujem a prehadzujem prúty . Obloha sa zaťahuje a začína poprchat , na vodnej hladine sú ešte malé bublinky po výpadoch amura a hovorím si , ako dlho asi bude trvať , než sa voda upokojí a kŕdeľ šupinatých vegetariánov nabehne späť na kŕmne miesto . Píp píp , sprevádzané opäť červeným svetlom - odberám vodnú hladinu pred sebou , že by som nahodil cez rákosie alebo nejaký list a silon sa ešte došponovával ? Píp píp píííííp , opäť sa lepia swinger k prútu a za okamih už cítim na prútu tupú váhu . Žasnem , je to sotva pár minút od prvého záberu a už je tu druhý ? Za okamih už opäť navádzate o málinko väčšieho ruského bohatiera nad podberák . pekne

chlapci , pekne . Len by to chcelo o kúsok väčšiu veľkosť . Opäť rýchlo púšťam a prehadzujem oba prúty . Poprchá mierne , ale aj tak na mňa cez stromy začína prekvapkávať , sotva dosadajú na spacák , svieti paměťovka na ľavom prútu . Neveriacky hľadím a hovorím si , že to by už asi ani nebolo možné , ale svätý Peter je iného názoru ... do rána vyťahujem ďalších sedem amurov , pričom ich dĺžka akoby vždy o málinko vzrástla . S svitaním zábery ustávajú , jazero sa pomaly prebúdza do krásneho slnečného dňa a ja pomaly v tichosti balím . Som celý mokrý , ale vôbec mi to nevadí . V vedre zostalo posledných pár čerešní , ktoré si vychutnávam po ceste k strýkovi .

Strýko ma vo dverách víta so slovami: "Tak, koľko koľko? A máš fotky? "Usmievam sa a celé dopoludnie diskutujeme o dnešnej noci. Večer chce skúsiť šťastie na zakŕmenom mieste aj strýko, ma pracovné povinnosti nedovoľujú zostať a tak popoludní vyrážam na cestu domov. Neuveriteľný víkend, kedy za jednu noc príde v rýchlom slede deväť amurov, akoby ich vôbec nevyplašil ruch na vode, akoby zrazu ich plachosť išla bokom, akoby chceli oplatiť to nepohodlie medzi komármi či v gumákoch a neskôr daždi, nikdy som nič podobné nezažil, ale už teraz viem, že sa sem čoskoro vrátim.